Ditta Jiřičková

Přítomnost / The Present

Ditta Jiřičková
Přítomnost / The Present
Galerie Navrátil | 5. 10. 2015–23. 10. 2015

Ditta Jiřičková (*1954, Praha) sa v posledních rokoch zaoberá digitálnou grafikou. Okrem toho sa venuje aj fotografii, kresbe a grafickému dizajnu. Jej výtvarný jazyk je vyslovene modernistický: možeme jej práce vydieť v kontexte minimalismu, konkrétneho umenia, prípadne konkretnej poezie. Obsahy, ktoré týmto jazykom vyjadruje kladú filozofické otázky po fungování jazyka a obrazu, po harmónii a po působení Boha.

Decalogue
V sérii troch dvojíc pod názvom Decalogue sa Ditta Jiřičková tematický zaoberá s božským prikázaním. Každá z nich má ako východisko jedno z troch rozlišných prekladov desatera, jeden anglický a dva české. Každému slovnému druhu v rámci jednotlivých prikázaní priradí umelkyňa jednu farbu a každú vetu desatera tak preloží do geometricky členeného sledu farieb. Tento blok jedenáctich riadkov následne zrkadlí v rámci dvojici podla dvoch rozlišných principov. Vzniknú symetrické, „bezpredmetné“ znaky ako obraz božieho slova.

Desatero je aj témou textovej práci, ktorá výtvarne úzko súvysí s predošlím dielom. Tentokrát vidíme ale slová farebne strukturované podla vetných členov. Jednotlivé desatera v troch prekladoch sa prekrívajú a vznikne tak vrstvený, len čiastočne čitatelný text v ktorom sa divák pokúša dešifrovať písmena pomedzi v chaose zapadajúcimi fragmentami. Akurát podstatné mená, písané dominujúcou červenou farbou (Boh, Hospodin, God) sa z tohoto celku výrazně vyjímají. Farebné textové pole pulzuje neustálim vznikaním a zanikaním náhodních vztahů a bohatých smyslů medzi čitatelnímy slovami anebo jejích částech v rámci tohoto textu, ktorý je každému doverne známi. K výtvarnému aspektu práci treba ešte podotknuť, že vrstvenie nie je uplne prenechané náhode, ale je upravované, takže do určitej mieri harmonizované.

Harmony
Rozpixlovaním fotografického záberu prachu na okne vznikla séria piatich štvorcových prác s pravouhlim štvorčekovím rastrom v roznych farebných a svetlostných mutáciách a bez ďalších kompozičných zásahov. Samotné východisko (totiž zmienená fotka) je pre autorku nepodstatné, pretože to, čo neočakane vzniklo má výtvarne taký potenciál, že sa rozhodla pre názov Harmony. Štvorčeky sa pozkladavajú pred našimi očami k nadradeným geometrickým štruktúram, razpadajú sa, obrazové plány sa prerástajú, jedntolivé farby zasvietia, iné zapadajú. Celá štruktúra z 20×20 políčok na velkorysom formáte diela (80×80 cm) je v neustálej dynamickej a pre oko príjemnej a napínavej premene. Kolorit každej práci až možno na čierno-šedo-bielu silne evokuje rozlišné denné svetlo, šero, ročné obdobia, lúky a nálady.

Horizontal (lawn), Diagonal (lawn)
Ako posledný príklad uvediem dve práce u ktorých je vychodiskom tiez autorkyna fotografia. Tentokrát ale prevedenie do geometrického rastru nevzniklo automatickým rozpixlovaním, ale ručnou, rozumom a citom vedenou nesmierne náročnou prácou za počítačom. Autorka v tejto súvyslosti hovorí s určitou nadsázkou o digitálomi impressionismu. Nachádza sa tak aj v šlépejích Claudea Moneta alebo Georgese Seurata. Motivom týchto jednoducho, horizontálne alebo diagonálne delených geometrických skladieb je lúka, čiastočne v plnom slnku, čiastočne vo (farebnom) tieni. Diela oscilujú na hranici predmetnosti a abstrakcii.

Resumé
Konceptualný prístup a hra s nahodou, ako sme tu na niekolkých príkladoch videli, nevylučujú ani obsahovú hĺbku, ani silné esteticke cítenie. V poslednom príklade vidíme okrem toho priam maliarský prístup. Diela, ktoré tu popisujem sú malou ukážkou z konceptuálnej bohatosti a komplexnosti diela Ditti Jiřičkovej. Chceme ešte poukázať na určité zakorenenie jej tvorby v českej výtvarnej tradícii, tak najbližší jej budú klasikovia ako Zdeněk Sýkora, Milan Grygar alebo Václav Cígler. Medzi mladšími od generácii menovaných táto tradícia vela pokračovatelov nemá. Aká je to škoda, o tom nás presvedčuje toto dielo.

Dušan Brozman, Praha, 3. 10. 2015